Železnica alebo cyklotrasa?

Slovensko je malá, ale bohato diverzifikovaná krajina. To je vlastne jeho najsilnejšia komparatívna výhoda a preto akékoľvek snahy o celoplošné presadzovanie úzkych sektorových záujmov sú pre našu krajinu škodlivé.

Takým typickým škodlivým prejavom je vsadenie na automobilový priemysel. Prvé problémy sa začínajú prejavovať v nedostatku pracovníkov, lebo si akosi nik neuvedomil, že v diverzifikovanej krajine existujú aj rozmanité záujmy ľudí o vzdelanie a povolanie. Hrozbou je, že keď už pod tlakom automobilového priemyslu prebudujeme školy a preškolíme tretinu národa, tak automobilky zo Slovenska odídu… Potom zažijeme kruté časy, ale to súčasné naše vlády netrápi. Robia len pre toho, kto vyvíja najsilnejší tlak. Absolútne v tejto krajine nepracujeme s víziami a s diverzifikovaným potenciálom. Nedokáže rozmýšľať teritoriálne, integrovane a synergicky. Nepoznáme, čo je to subsidiarita. Štát tu rozhoduje o každej maličkosti a nenechá, aby sa problémy riešili tam, kde vznikajú. Pritom ich riešiť nevie – viď  rómska problematika. Keby obce boli dostali tie miliardy, čo štát vyplytval na riešenie tejto problematiky, už by sme ju dávno nepoznali.

Teraz zas nejaká múdra hlava vymyslela, že namiesto malo využívaných železníc vybudujeme cyklotrasy. Zas kampaňovité nepremyslené rozhodnutie. Možno niekde áno, ale určite to nemá zmysel realizovať zas celoplošne. Zdá sa to vytrhnuté z kontextu. Predsa štát i regióny presadzujú integrovanú dopravu. Čoraz viac sa hovorí o ekologickej doprave a znižovaní emisií, veľa sa investuje do skvalitnenia a zvýšenia príťažlivosti železničnej dopravy a jej uprednostnenie pred automobilovou. Je pravda, že nie všetky regióny sú dostatočne pokryté železničnou dopravou, ale železnica je práve tým nosným dopravným prostriedkom integrovanej verejnej dopravy, na ktorú sa napájajú ostatné druhy dopráv – individuálna automobilová, autobusová regionálna, mestská hromadná, cyklistická i pešia.

Preto myšlienka nahradenia železničnej trate cyklotrasou je nezmysel. Presne takým istým, ako opačný extrém – zrušiť cestu, ktorá ide súbežne so železnicou (to však ešte nikoho nenapadlo). My musíme vytvoriť taký systém, aby mal každý možnosť výberu a zároveň však taký, ktorý uprednostní  ekologickú dopravu. Vlak okrem toho, že je ekologický, má aj ďalšie výhody – nielenže odvezie veľa ľudí naraz, ale odvezie aj ľudí s bicyklami… Tak načo rušiť železničnú trať – aký to dáva zmyslel? Komu to prinesie osoh?

Pekným príkladom integrovanej dopravy  s využitím regionálnych železníc pre rozvoj turistiky bol projekt Rudohorskej rozvojovej spoločnosti – „ S bicyklom a na vlaku v Rudohorskom vidieku“. Vznikol pred viac ako 20 rokmi – v rokoch 1996 – 1997. Žiaľ predstihol dobu a hoci sa podarilo so železnicami vyrokovať prepravu bicyklov (odvtedy to funguje) a zosúladiť cestovné poriadky vlakov a autobusov (to žiaľ nefunguje), nedočkal sa plnej realizácie kvôli nedostatku podpory a nezáujmu ako zo strany štátu, tak aj zo strany samosprávnych krajov a miestnej samosprávy.  Možno by ho dnes nebolo zlé oprášiť…

Žiaľ  odvtedy sa udial jeden nešťastný krok, presne ako v súčasnosti  ohlasovaný zámer – prebudovať  málo nevyužívané železnice na cyklocesty. Jedná sa o trať Poltár – Rimavská Sobota, ktorá bola už zrušená (pretože sa na ňu hľadí úzko len z pohľadu ekonomiky rezortu), aby sa tam vybudovala cyklotrasa.

Existuje totiž aj iná možnosť využitia regionálnych tratí než len pre cestovný ruch. Pozrime sa na to z inej strany – z hľadiska  sídelného, hospodárskeho  a predovšetkým teritoriálneho.

Priestor Lučenec – Rimavská Sobota – Fiľakovo – Poltár je v národnej Koncepcii urbanizácie Slovenska schválený ako ťažisko osídlenia II. kategórie (do I. patria krajské mestá). Samosprávne kraje majú podľa zákona č. 302/2001Zb napr. aj kompetenciu „utvárať predpoklady na optimálne usporiadanie vzájomných vzťahov sídelných útvarov a ostatných prvkov svojho územia“. Ak by krajská samospráva vedela využiť túto kompetenciu a mala by víziu rozvoja kraja, tak by aktívne komunikovala s uvedenými sídlami, podnikmi na ich území a železnicami a vytvorila by podmienky pre rozvoj tohto ťažiska osídlenia práve na báze integrovanej dopravy. Ak by všetky 4 sídla boli prepojené rýchlou a efektívnou železničnou dopravou, poskytlo by to obyvateľom rozmanitú a dostupnú ponuku verejných služieb, vzdelania a hlavne zamestnania. Na druhej strane by sa takto flexibilné územie stalo vyhľadávanou lokalitou aj pre podnikateľov a investorov, ktorí by ocenili práve variabilnú dostupnosť rozmanitej ponuky pracovnej sily ako aj koncentrácie odbytu tovarov a služieb. Určite by takýto koncept bol omnoho efektívnejší  a zmysluplnejší než prebudovanie železničnej trate na cyklotrasu… po nej asi do práce nik nebude chodiť.

Prinesie nám nová regionálna politika iný pohľad na potenciál našej krajiny? Dokážeme zhodnotiť a využiť  to čo tu máme pre udržateľný rozvoj našej diverzifikovanej krajiny?

Ing. arch. Peter Rusnák

analytik Inštitútu regionálnej politiky