K problematike obedov zdarma sa už vyjadrili mnohí politici i odborníci, či už ekonómovia, sociológovia, alebo aj odborníci na chudobu i na problematiku Rómov a ich segregácie. Pozrime sa však na tento krok vlády aj z pohľadu podpory rozvoja pôdohospodárstva a vidieka a zdravých domácich potravín. Obedy zdarma s tým totiž veľmi úzko súvisia.
Vláda sa nás snaží presvedčiť, že robí kroky pre podporu našich farmárov, pre dostupnosť zdravých potravín, podporu miestnych produktov a aj pre zdravie detí napr. tým, že im dá obedy zdarma.
Treba uznať, že niektoré kroky vlády – ako je napr. vytvorenie Národného potravinového katalógu (NPK) to aj podporujú. NPK umožňuje nákup potravín pre subjekty nakupujúce potraviny za verejné zdroje. Je členený komoditne, časovo a územne a tvorený na základe priebežného prieskumu trhu. Takisto aj úprava legislatívy verejného obstarávania umožňujúca zohľadňovať sociálne a zelené aspekty výberu dodávateľa je pozitívom krokom pre podporu miestnych trhov.
Pozrime sa však ako k podpore miestnych producentov a dostupnosti zdravých domácich potravín prispeje zavedenie obedov zdarma – teda príspevku štátu v hodnote 1,2 € na žiaka v sume cca 100 mil. ročne zo štátneho rozpočtu.
Verejné stravovanie v škôlkach a základných školách v praxi vyzerá tak, že napriek odporúčaní a platných zákonoch si vedúci školských jedálni situáciu uľahčujú. Z jednoduchého dôvodu. Je náročné realizovať výber produktov v pomere výkon a cena. Školské kuchyne sú kapacitne, personálne i mzdovo podhodnotené a okrem toho i technologicky zastarané a mnohokrát i na hranici hygienických predpisov. V takejto situácii sa školské jedálne neorientujú na výber kvalitných zdravých potravín, ale sú odkázané na výber cenovo lacnejších a menej technologicky náročných produktov na spracovanie. Aj keď navaria niečo zdravšie, alebo kúpia kvalitnejšie produkty, tak to deti nechcú jesť, a to buď z titulu toho, že na to nie sú navyknuté z domu, alebo kvôli tomu, že to v kuchyni nevedia chutne pripraviť. Prevádzkari preto uprednostňujú nákup štandardizovaných polotovarov a dochucovadiel a naďalej sa riadia normoreceptúrami vytvorenými v 70. rokoch, ktoré sú už zastarané a nevyhovujú súčasným trendom v stravovaní. Školské kuchyne sa však nimi musia riadiť, lebo ich nedodržanie hrozí pokutami…
Obedy zadarmo budú pre štát vyhodené peniaze, lebo jednak všetci žiaci nebudú chodiť na obedy, ale kuchyne na to budú musieť byť surovinovo pripravené. Zároveň budú mať problém stíhať variť obedy pre každého žiaka, nebudú im stačiť kapacity jedálni a ani technologického vybavenia. To s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k tomu, že budú uprednostňovať polotovary. Okrem toho sa zvýšeným množstvom nezjedených porcií vytvorí viac bioodpadu a školy budú musieť platiť viac za odvoz tohto bioodpadu. Na obedy zadarmo tak doplatia predovšetkým školy a budú prínosom len pre veľkých dodávateľov s najnižšími cenami a pre … spaľovne.. Chyba nie je tak ani v legislatíve, ale predovšetkým v nedomyslených dopadoch na zvýšené náklady škôl a školských zariadení a celkovej nekoncepčnej nepripravenosti.
Môžeme konštatovať, že akokoľvek berieme do úvahy potrebu zabezpečiť teplú stravu pre všetky sociálne skupiny na základných školách, musíme konštatovať, že toto rozhodnutie je predčasné a nedomyslené. Je otázne jeho realizovateľnosť v praxi
Ak tých 100 mil € zo štátneho rozpočtu považujeme za vyhodené peniaze, lebo neprinesú želanú podporu stravovania zdravými miestnymi produktmi a vyžiadajú si ďalšie zvýšené náklady z verejných zdrojov, zamyslime sa nad tým, kde by ich bolo užitočnejšie investovať.
Viem veľmi dobre, že miestni malí producenti, ktorí by vedeli zabezpečiť zdravé miestne produkty z blízka, nie sú dostatočne kapacitne technologicky, veterinárne a ani hygienicky pripravení. Hlavným dôvodom je vysoká finanční náročnosť zriadenia normám zodpovedných prevádzok.
Tých 100 miliónov EUR by sa dalo omnoho efektívnejšie využiť napr. na vybudovanie 3-5 miestnych odbytovo-spracovateľských centier v každom kraji pre malých dodávateľov poľnohospodárskych produktov a vytvorenie logistických dodávateľských a odbytových sieti.
Ak sú v prvom rade cieľom poskytovania zdravej stravy školopovinné deti a súčasne nám ide o zabezpečenie zdravých miestnych potravín z miestnych zdrojov – teda o podporu malých ekologických farmárov tak by sa tých 100 miliónov malo rozdeliť na jednotlivé Samosprávne kraje, aby z týchto zdrojov vybudovali takéto spracovateľské odbytové centrá ako sociálne podniky, slúžiace nielen pre školské jedálne, ale pre celý verejný sektor i obyvateľov kraja. Toto by boli omnoho efektívnejšie investované financie a po vytvorení tohto servisu by sa kľudne mohli zaviesť aj obedy zdarma.
Záver – namiesto 100 mil EUR do obedov zdarma v roku 2019 rozdeliť ich medzi kraje na vybudovanie odbytovo spracovateľských sieti miestnych produktov a až po ich sfunkčnení zaviesť obedy zdarma. Bude to mať nielen sociálny rozmer, ale takéto riešenie pomôže oživiť vidiek, podporí malých farmárov a producentov, prispeje k ekologizácii krajiny a zabezpečí dostupnosť zdravých potravín zblízka. To by malo byť aj cieľom ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Peter Rusnák
analytik Inštitútu regionálnej politiky pre regionálny rozvoj a verejnú správu