V súčasnosti máme 72 okresných úradov, z toho je 49 okresných úradov pre 10 úsekov štátnej správy a 23 ďalších okresných úradov len pre 6 úsekov štátnej správy. Okrem toho má ešte 8 okresných úradov v sídlach krajov 5 ďalších správnych kompetencií. Takže máme spolu 3 typy okresných úradov. V záujme zlepšenia dostupnosti miestnej štátnej správy je rámci okresných úradov vytvorených celkom 89 kontaktných bodov pre styk s verejnosťou.
Prvým krokom k inovácii verejnej správy je vytvorenie 89 kontaktných bodov miestnej štátnej správy a ich spoločných územných obvodov s municipálnymi úradmi, ako sme to už uviedli v príspevku „Kvalifikovaná miestna samospráva“. Takto sa čiastočne eliminovali negatívne dopady duálneho systému verejnej správy. Druhým krokom inovácie miestnej štátnej správy je zrušenie rôznych typov okresných úradov a rôznych členení územia jednotlivých sektorov štátnej správy a vytvoriť jednu spoločnú územnú jednotku pre všetky úseky štátnej správy. Hlavné dôvody sú dva:
Prvým je vytvorenie vhodných podmienok pre zákonnú úlohu okresných úradov spolupracovať s inými orgánmi miestnej štátnej správy a vyššími územnými celkami a obcami na území ich pôsobnosti. Ak má každá štátna správa inak vytvorené miestne územné obvody, je spolupráca komplikovaná a koordinácia aktivít priam nemožná. Nevraviac o tom, že legislatívne vlastne nie dané, komu prináleží vzájomná teritoriálna koordinácia sektorov a sektorov s územnou samosprávou. Toto by mohla byť jedna z významných inovatívnych funkcií miestnej štátnej správy – ako medzistupňa medzi regionálnou a miestnou samosprávou. Eliminoval by sa tak i ďalší negatívny dôsledok vytvorenia duálneho systému verejnej správy – absencia inštitucionálnej koordinácie štátnej správy a samosprávy.
Druhým dôvodom je kvalita, odbornosť, profesionalita a apolitičnosť výkonu miestnej štátnej správy. Ani tri typy okresných úradov neodbúrali nerovnomerné vyťaženie ich pracovníkov. Niektorí zamestnanci sú nadmerne preťažení pracovnou agendou a iní chodia presedieť 8 hodín do práce. Vedúci pracovníci sú politickí nominanti a nie profesionáli v daných odboroch. Často krát sa stáva, že vedúci pracovník vydá internú smernicu, alebo príkazy, ktoré sú v rozpore s platnou legislatívou. Absentuje nielen koordinácia s inými sektormi miestnej štátnej správy, ale priamo aj medzi odbornými úsekmi na úrade.
Ak sme minule konštatovali, že 80-90 kontaktných bodov (mimo Bratislavy a Košíc) je optimálny počet základných územných jednotiek pre dobrú dostupnosť a obsluhu verejnými službami, potom je kľúčovou otázkou, aké veľké a koľko má byť spoločných územných obvodov miestnej štátnej správy.
Je zrejmé, že súčasné okresy sú pre inovatívnu úlohu miestnej štátnej správy príliš malé a kraje príliš veľké. Mali by sme sa preto odraziť od poslania novej štruktúry a jej funkcie v území. Medziúrovňou, ktorá je nedostatočne v území koordinovaná, na ktorú sú obce príliš malé a kraje veľké a ktorá je aj obsahom činnosti miestnej štátnej správy, je oblasť trhu práce, zamestnanosti, tvorby produktov a ich marketingu a odborného vzdelávania.
Pre tieto oblasti činnosti sú ideálnymi územnými jednotkami hospodárske regióny. Hospodársky región je hospodársky a geografický homogénny celok, má svoj originálny pracovný trh a ekonomickú základňu viazanú na charakter územia a má teda aj svoje špecifické produkty, ale aj špecifické potreby odborného vzdelávania. Okrem toho majú aj svoju historickú a kultúrnu identitu. Sú zároveň aj dostatočne veľké územia na to, aby sa tu dokázali sformovať regionálni reprezentanti zamestnávateľov, živnostníkov, odborárov, záujmových a občianskych združení i združení miest a obcí. To dáva predpoklady vytvorenia neformálneho verejno-súkromného partnerstva medzi štátnou správou, samosprávou, súkromným a občianskym sektorom (niečo na spôsob regionálnej tripartity). To partnerstvo je predpokladom efektívnej spolupráce pri rozvoji regiónu, jeho hospodárskom raste, rozvoji vzdelanosti a zamestnanosti, zavádzaní inovácií a tvorbe nových originálnych regionálnych produktov. Podstatné je, že regionálna spolupráca posilní vzťahy medzi hospodárskym profilom a odborným vzdelávaním, teda medzi ponukou a dopytom regionálnom trhu práce v súlade s jeho rozvojovým, prírodným a ľudským potenciálom.
Ministerstvo hospodárstva vymedzilo 21 hospodárskych rajónov. Ich miernou úpravou na 22 vzniknú ideálne územné obvody pre všetky územné orgány štátnej správy. Sú to optimálne jednotky, kde sa dajú vybudovať efektívne profesionálne a odborné plnohodnotné orgány miestnej štátnej správy od daňových úradov, úradov práce, cez políciu až po súdy. Len by neniesli názov okresné, ale regionálne úrady (resp. Turčiansky, Šarišský, Záhorácky…). 22 územných obvodov miestnej štátnej správy a v rámci nich napr. 81 kontaktných bodov (a zároveň aj municipalít) + 9 kontaktných bodov v Bratislave a Košiciach by vytvorilo optimálnu efektívnu sieť obsluhy územia verejnou správou kvalitatívne a odborne na vysokej úrovni.
Túto štruktúru bude potrebné doplniť ešte odvolacími – krajskými orgánmi. Optimálne štyrmi. Výsledný model by teda tvorili 4 krajské úrady, 22 regionálnych a 90 kontaktných bodov. Takýto inovatívny model miestnej štátnej správy okrem priestorovej harmonizácie sektorov, zvýšenia profesionalizácie a efektívnosti miestnej štátnej správy a jej priblíženia k obyvateľom, prinesie aj vytvorenie koordinačného medzičlánku medzi miestnou a regionálnou samosprávou a nezanedbateľným efektom popri elektronizácii je aj úspora pracovníkov zhruba o 1/3, čo umožní aj radikálne zvýšenie platov v miestnej štátnej správe.
Peter Rusnák
analytik Inštitútu regionálnej politiky